CrossFit – mylná mienka

Volám sa Andy a rád by som týmto článkom vyjadril svoj osobný názor ku CrossFit-u – a prečo je verejná mienka o ňom možno nie práve najférovejšia. Pri písaní mám za sebou len pár tréningov vo Falcon1 CrossFit – takže je to vhodné čítanie aj pre ľudí čo na tréningu ešte nikdy neboli.

Nie je žiadnym tajomstvom, že som CrossFit bral vcelku negatívne a robil si z toho posledných pár rokov srandu. Internet je plný videí, ktoré sa zameriavajú na “faily” práve počas CrossFit tréningov a na základe toho som si vytvoril (zlú) mienku. To všetko sa však obrátilo tým momentom, ako som si ho napriek svojej nedôvere išiel vyskúšať…

Kde bolo tam bolo, po rokoch strávených v zahraničí som sa ocitol naspäť v Bratislave. Pár dní po presťahovaní si tak kráčam Ružinovom a tu zrazu pred sebou vidím veľký plagát ”Falcon1” visiaci na jednej hale. Keďže som slepý ako krtko, tak zo zvedavosti pristúpim bližšie – a tu zrazu vidím, že to je vlastne CrossFit posilňovňa. Trošku sa v duchu pousmejem a rýchlo na to zabudnem.

Nasledujúce hodiny však tá myšlienka zotrvá v mojej hlave a tak si poviem, že vlastne nemám čo stratiť, ak tam raz pôjdem. Veď takéto ”posilky” aj tak vždy ponúkajú prvý tréning zdarma. Plus si aspoň utvrdím svoj názor. A tak sa tam deň na to ocitnem, prakticky zo srandy, na prvom tréningu.

Vítaný som veľmi milou trénerkou a dáme sa hneď do reči. (Počkať, nemali tu byť divné zazerajúci ľudia, tak ako vo väčšine posilovní?). Ostatní ľudia sú tiež veľmi milí a tiež s nimi prehodím pár slov.

Prezlečiem sa (vo veľmi sexy šatni, ja ako dizajnér musím podotknúť) a ideme rovno na vec. Trénerka sa ma najskôr spýta na moje skúsenosti s cvičením, ako som sa o Falcone dozvedel a podobne. Žiadne konverzácie nasilu, celé je to veľmi prirodzené, ako keby sme sa už poznali a zároveň po pár ďaĺších vetách pochopím, že jej úprimne záleží na tom, aby bol ten tréning správne nastavený podľa mojich schopností.

Proste nech sa hlavne zabavím, že odo mňa teraz nečaká, že o mesiac pôjdem na CrossFit Games alebo čo.

Počas tréningu sa ma ešte niekoľkokrát spýta či ten a ten cvik je v pohode, aby sme to náhodou neprehnali. No viete si predstaviť, že som odchádzal užasnutý! Plus ako som spomenul, bolo to ešte k tomu zadarmo, takže mi ostalo najmenej na 2x kebab. Yes!

Na základe tejto skúsenosti som sa samozrejme vrátil a tentokrát som mal možnosť si zacvičiť aj vo väčšej skupine. Zmes cvičencov bola úplne rôznorodá – od očividne veľmi skúsených, po úplných začiatočníkov. To však nemalo žiadny dopad na správanie ľudí voči sebe – pocit komunity bol veľmi silný a každý sa podporoval k lepšiemu výkonu bez ohľadu na vek, pohlavie či skúsenosti.

Takže som vôbec nemal pocit, že tam nepatrím. A ak náhodou nemáte radi keď vás niekto podporuje pri každom opakovaní cviku, tak proste nebude. Nikto nikoho do ničoho netlačí.

Mimochodom – do tohoto momentu som vždy preferoval cvičiť sám, ale ten pocit ”eufórie” po tomto konkrétnom tréningu ma uviedol na správnu mieru. Niečo na tých skupinových tréningoch proste je. Tak som išiel domov so sklopenými ušami (pod kapucňou, aby ma nikto nevidel), že som posledné roky teda fakt neprávom toto celé odsudzoval.

Nasledujúce dni som bol ešte na par tréningoch, až kým sa kvôli obmedzeniam pred Vianocami nezatvorilo.

Tým sa to však neskončilo. Počas sviatkov som mal každý deň nutkanie ísť si zacvičiť (aj napriek tiaži zemiakového šalátu). Ťažko to opísať slovami, ale ako keby som sa cítil, že mám prirodzene viac energie počas dňa. Tak som to niekde potreboval ”minúť”.

Odjakživa som nenávidel behanie, ale zrazu som mal chuť vypadnúť von a bežať ”nikam” ako Forrest Gump. Toto bolo pre mňa asi to najväčšie prekvapenie v celom tomto procese.

Nehovoriac o tom, že keď teraz cez lockdown chodíme s kamošmi cez víkend na hory, tak tú turistiku zvládam kondične úplne inak. Sami sa vyjadrili, že aj oni začínajú vidieť, že CrossFit naozaj dokáže človeka ovplyvniť pozitívne tak ako v posilovni, tak aj v každodennom živote (áno oni so mnou patrili do klubu odsudzovaných CrossFit-u tiež).

Toto je moja doterajšia skúsenosť a dúfam, že to aspoň jednému človeku pomôže odhodlať sa navštíviť Falcon1. Ešte by som rád spomenul, že mi za tento článok nebolo nič sľúbené, píšem ho z vlastnej iniciatívy, pretože to rozhodnutie ísť na prvý tréning malo na mňa 1000x väčší dopad, ako som si dokázal predstaviť.

A bol by som veľmi rád, keby to aspoň raz skúsiš aj ty – nikdy totiž nevieš, čo z toho môže vzniknúť, ja som toho živým príkladom. A keď vďaka tomuto článku prídeš, príď sa mi pozdraviť, nech môžem povedať mamine, že som slávny.

Andy